ruzovyamodrysvet.sk

Dátum 28. marec už roky nie je na Slovensku len Dňom učiteľov, ale predovšetkým Dňom učiteliek. V roku 2009 tvorili ženy 78,9 percenta zo všetkých zamestnaných v školstve na Slovensku, čo potvrdzuje feminizáciu tohto povolania. Feminizácia znamená v spoločnosti, ktorá hodnotí ženskú prácu nižšie ako mužskú, zároveň znižovanie spoločenského statusu učiteľského povolania.

V knižnici ASPEKTU nájdete každý utorok a stredu popoludní mnoho ďalších zaujímavých titulov, ktoré problematiku školstva sledujú z rodovej a feministickej perspektívy.

Bábkové divadlo na Rázcestí pozýva na premiéru predstavenia Diangóza: slovo

KEDY: štvrtok 28. marca 2013, 19.00 hod.
KDE: Bábkové divadlo na Rázcestí, Skuteckého 14, Banská Bystrica

O feminizácii učiteľského povolania sa síce hovorí všade, no často sa bez ďalšieho vysvetľovania zjednodušene stotožňuje s „problémom". Lenže čo to vlastne znamená: Sú problémom ženy v školstve? Alebo je problémom nerovné hodnotenie „ženskej" a „mužskej" práce? Práve táto nerovnosť je základnou príčinou nedocenenia učiteľstva ako „ženského" povolania, preto je kľúčovým rizikom uplatňovania rodovej rovnosti v školstve znevýhodnenie žien i mužov vo feminizovanej profesii celkovo nízkou mzdou v rámci národného hospodárstva, pričom ženy aj v tejto profesii zarábajú v porovnaní s mužmi menej. Najnovšia publikácia ASPEKTU Rodový pohľad na školstvo sa zaoberá aspektmi kľúčových rizík v školstve z rodového hľadiska.

Učiteľky a učitelia považujú za najvážnejší nedostatok svojej profesie nízke odmeňovanie a celkový nedostatok financií v školstve. Vyplynulo to z kvalitatívneho výskumu realizovaného v rámci projektu ruzovyamodrysvet.sk. Podľa názorov učiteliek a učiteľov zúčastnených na výskume sú mzdy poddimenzované a nezodpovedajú ani kvalifikačnej úrovni a hodnote vynaloženej práce, ani potrebám a nárokom súvisiacim s jej kvalitným vykonávaním. „Predsa my sme vysokoškolsky vzdelaní ľudia, niektorí z nás majú aj ďalšie aprobačné predmety, skúšky, nútia nás do ďalšieho štúdia," uviedla účastníčka výskumu. Ako sa vyjadrili ďalšie učiteľky a učitelia, ich plat je „žobračenka" a z nej ešte treba hradiť pracovné veci. „Z tých pätnásťtisíc dám, ja neviem, priemerne päťsto korún alebo aj viac, kancelárske papiere si sami kupujeme, aj zošity. Ešte na tú školu musíme aj dávať." Viac si o rodovej (ne)rovnosti z pohľadu učiteliek a učiteľov prečítate v knihe Učiteľské povolanie.

„Potom neskôr som sa s traumou z holokaustu vysporiadala vedome, tak, že som si povedala, že nezabudnem, ale že sa tomu nepodriadim. Že to nemôže byť moja životná náplň, že tu nemôžem žiť len tvárou obrátenou k holokaustu, k tým mŕtvym," uvádza Agneša Kalinová a ponúka tak rozličné spôsoby, ako hovoriť na hodinách dejepisu o zložitých dejinných udalostiach a ich dôsledkoch pre životy rôznych skupín ľudí.

Knižný rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy - novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou a filmovou i politickou publicistkou Agnešou Kalinovou je prvou publikáciou nového radu Rozhovory ASPEKTU. S Agnešou Kalinovou sa zhovárala Jana Juráňová, aby si pre seba aj pre nás „zopakovala" vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie.