Ručenie veľmi obmedzené
Glosa Jany Juráňovej

Od začiatku apríla je na Slovenku veselo. Do platnosti vstúpila novela antidiskriminačného zákona, v ktorej sa ako diskriminácia definuje aj sexuálne obťažovanie ako "verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je, alebo môže byť, narušenie dôstojnosti osoby, a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie". Komu to nie je smiešne, nech sa nad sebou zamyslí, pretože v mienkotvorných kruhoch sa rozpútala zábava. Celou váhou svojich osobností sa za toto posmeškovanie zasadilo priam oných „sedem“ s ručením obmedzeným. No nie je smiešne, že niekto zneužíva na pracovisku svoju moc a ponižuje inú osobu? Tá by to mala vziať s humorom. Veď aj prominentný komentátor – scenárista 7 s. r. o. tému veselo a šteklivo nadhodil a vyšlo mu to, všetci prispeli svojou troškou a veľmi dobre sa bavili: Tento zákon zatiaľ nespôsobil vlnu zatýkania mužov ani žien (nemenovaná celebrita, ďalej len n. c.); v divadle ideme podľa starých zákonov (n. c.); je to výmysel amerických mužov, ktorým sa už nechce (n. c.); nevedel som, že predtým bolo sexuálne obťažovanie povolené, (n. c.). A tak ďalej - do popuku.

Muži sa smejú aj ženy sa smejú, ženy ešte ochotnejšie než muži, lebo veď, čo ak by niekto o nich vyhlásil, že sú to hysterické neukojené feministky, tak sa radšej smejú a smejú... Napríklad aj na tom, že nejaký psychológ uviedol, že ženy, ktoré zažili sexuálne obťažovanie, pociťujú strach, zúrivosť, bolesť... ha-ha-ha, veď toto pociťujú najmä tie, ktoré neboli obťažované, (n. c.). Keď sa smeje predvoj, tak povediac dobrej demokratickej spoločnosti, tak sa môžu smiať všetci. Demokracia u nás začína aj končí protestom proti istým politikom. Hotovo. Ostatné je na smiech. Alebo aj do plaču.
Nuž teda, zákon platí, celebrity sa smejú a ľudia, ktorí ten zákon budú potrebovať na svoju obranu, môžu len ticho skloniť hlavu a dúfať, že to bol len psí štekot, ktorý zanikne a karavána pôjde ďalej, ibaže kam?

A preto sa obraciam na Teba, milý lacný Jožko. Chápem, že na Slovensku máš veľmi veľa námetov. Mrzí ma však, že sa Tvoje rady tak zmnožili, že neviem, kde sa začínajú a kde sa končia. Bojím sa najhoršieho - že sa nekončia nikde. Nebudem sa tajiť tým, že Ťa vôbec nemám rada, asi ani Ty mňa. No aj tak Ťa chcem poprosiť, aby si svojich nasledovníkov zdecimoval na únosnú mieru. Vopred ďakujem a zostávam s pozdravom.
Jana Juráňová

(text pôvodne vyšiel v denníku SME)