Načo je nám MDŽ?
História jedného sviatku (red.)

Načo je nám MDŽ?

Medzinárodný deň žien máme ešte v pamäti ako deň, keď sa okrem symbolických darčekov rozdávali veľké reči o úlohe ženy v socialistickej spoločnosti, odbory prispeli kuchynskými utierkami a karafiáty boli povinné. MDŽ má však oveľa dlhšiu a hlbšiu históriu než, ako to naznačujú tieto povinné oslavy. Medzinárodný deň žien vznikol v prvom rade ako deň pripomínajúci dlhú a zložitú históriu úsilia o dosiahnutie rovnoprávnosti, volebného práva, práva na vzdelanie, rovnosti v odmeňovaní a ľudských práv žien.

Jeho história siaha do prelomu 19. a 20 storočia, do doby industriálneho rozmachu. Ten priniesol prvú vlnu feminizmu, ktorá sa spájala najmä so zápasom o politické práva žien. Prvýkrát sa MDŽ oslavovalo 28. februára 1909 v USA na podnet Americkej socialistickej strany a jeho ustanoveniu predchádzalo viacero protestných pochodov, demonštrácií a štrajkov v New Yorku a Chicagu, na ktorých ženy požadovali kratší pracovný čas, vyššie mzdy a volebné právo. Už v roku 1910 bol MDŽ vyhlásený za medzinárodný sviatok v úsilí o mobilizáciu ženského aktivizmu za získanie volebného práva a za ľudské práva žien aj na medzinárodnej úrovni.

Jednou z udalostí, ktorá sa odrazila v obsahu sviatku, boli aj tragické udalosti v roku 1911, keď pri požiari továrne Triangle Shirtwaist Factory v New Yorku zahynulo 140 žien. Na základe tejto tragédie zintenzívnilo ženské hnutie tlak na zlepšenie pracovných aj platových podmienok žien a udalosť mala významný dopad na pracovnú legislatívu USA. V období pred prvou svetovou vojnou sa k protestom pridalo aj ženské mierové hnutie, keď 8. marca 1913 ženy v mnohých európskych krajinách organizovali protivojnové demonštrácie.

V nasledujúcom období sa v socialistických krajinách stali oslavy MDŽ súčasťou oficiálneho kalendára sviatkov, no pripomínalo si ho aj ženské hnutie v krajinách mimo komunistického bloku a jeho obsahy oživila najmä druhá vlna feminizmu v 60. rokoch 20. storočia. MDŽ uznalo za svoj sviatok aj OSN v roku 1975 venovanom ženám.

Jana Cviková: Obrus, klinčeky a rodová demokracia - téma (nielen) na MDŽ

Ľubica Kobová: Kto sa bojí Medzinárodného dňa žien?