ruzovyamodrysvet.sk

V poslednom čase si nás aj tak určitým spôsobom, poviem to tak v úvodzovkách, „vážia" podľa toho, kto ako zarába. Si vezmite, že keď je niekto na vyššom poste, má viac peňazí, predsa len sa k nemu správajú inak, úctivo a tak. A proste, ja neviem, my už v tom klasickom rebríku hodnotenia, ohodnotenia našej práce, sme pomaly za upratovačkami. Takže podľa mňa, jednoznačne to ide aj od... (odmeňovania - jf) /ž

Ten je frajer, kto najviac zarobí. A ten, kto nemá peniaze, chodí na starej škodovke, tak... ten je nič. /m

Mnohé z učiteliek a učiteľov opätovne poukázali na negatívny obraz, ktorý o nich vytvárajú médiá, čo prispieva k poklesu spoločenskej prestíže povolania. Médiám vyčítajú, že podávajú iba jednu stránku učiteľskej profesie - jej časové výhody a dlhé prázdniny či informácie o zvyšovaní platov - a neprezentujú úplný a pravdivý obraz stavu profesie:

Mne sa napríklad nepáči, že v masmédiách o učiteľoch hovoria v takej ironickej forme. Že doslova vás zosmiešňujú... v podstate to mne ide dole, moja hrdosť mne ide dole ... my učitelia sme tak dosť ponižovaní. /ž

Prázdniny majú deti. My náhradné voľná a odsuplované hodiny, ušetrenú dovolenku. Alebo, samozrejme, televízia zverejní, učiteľom zase pridali, no, o platoch sa ani nebavím, zdá sa mi to úplne zbytočné baviť sa o našich platoch... Že by sme teda mali výhodu množstva voľného času, žiadne. Všetko kruto odrobíme. Všetko. /ž

Obraz prezentovaný médiami vo veľkej miere prenikol aj do sociálnych sietí, ktoré učiteľky a učiteľov obklopujú bezprostredne. V dôsledku toho majú problém porozprávať sa o svojej práci so známymi a príbuznými alebo susedmi: Nemôžem rozprávať napríklad doma, čo sa týka školy, ale ani medzi kamarátkami alebo medzi známymi. Lebo automaticky: učiteľom je dobre, učiteľom stále zvyšujú platy, učitelia majú stále prázdniny, učitelia nič nemusia, niektorí učitelia, padne jedna hodina, už sú doma - čo ja nepoznám, pretože ja o pol piatej odchádzam ešte len zo školy. /ž

Niektorým diskutujúcim prekážala neviditeľnosť ich práce v škole i mimo nej, obmedzený záujem ľudí o ich prácu v čase, keď ich deti sú v škole, ako aj nepochopenie skutočného obsahu a náročnosti ich práce:

Pretože napríklad taký lekár trebárs, tak tomu sú ľudia vďační stále, lebo to zdravie je cenné stále. Nám sú ľudia vďační potiaľ, pokiaľ ich dieťa skončí základnú školu. Sú aj výnimky, samozrejme, ale tak to je. /ž

Učiteľ už, už je nie pán učiteľ, už ti obyčajný chlap tuto zastaví v nejakom bavoráku, ktorý tam mal štvorky, päťky, no veď vieme, že dobre, možnože si zarobí tie peniaze, v poriadku, už ťa pomaly ani nepozdraví na ulici, už ťa ani ... nepovie ďakujem. /m

No a tu sme na koreni veci, prečo si nás mnohí rodičia nevážia. (Viaceré reagujú: Kvôli platu. Kvôli peniazom...) Kvôli tomu, že máme nízky spoločenský status... Ono je to asi tým, že školstvu sa rozumie skutočne každý, lebo každý v škole bol. Tak každý je múdry a každý nad tým vie filozofovať. Ale aby tam niekto prišiel a postavil sa medzi tridsaťdva grázlov, lebo sú aj také triedy, tak to už si nikto nepríde skúsiť. /ž

Záverom možno zhrnúť, že v rámci všetkých štyroch skupín učiteliek i jednej skupiny učiteľov prevládol rovnaký názor: spoločnosť nevidí alebo nechce vidieť dôležitosť ich práce a nemá predstavu o tom, aký prínos pre spoločnosť znamená. Neviditeľnosť, povrchné hodnotenie a finančné podhodnotenie tejto práce sa podpisuje na jej nízkom statuse a nízkej prestíži v spoločnosti.

(Učiteľské povolania, s. 43 - 45)