Cieľ:
Ukázať skrytú nerovnosť žien a mužov v zamestnaní,
ktorej príčinou sú rodové stereotypy.
Čas: 45 minút
Veková skupina: 2. stupeň ZŠ a SŠ
Postup:
Uvádzame dvojice názvov povolaní a požiadame
dievčatá a chlapcov, aby hovorili prvé asociácie, charakteristiky,
ktoré im v súvislosti s nimi napadnú. (Príklady povolaní:
kuchár — kuchárka, sekretár — sekretárka, kaderník —
kaderníčka, vojak — vojačka, politik — politička a pod.) Požiadame
deti, aby charakterizovali ženy a mužov na týchto
postoch, aby hovorili o tom, či je rozdiel napríklad medzi
kuchárom a kuchárkou, a ak si myslia, že je, tak potom aký.
Dvojice slov postupne píšeme na tabuľu, tak ako ich deti
uvádzajú. Môžeme deťom povedať, že ich úlohou je všímať
si, ako je už v jazyku zakotvený nerovný status mužov a žien
aj v rámci rovnakého povolania. (V kratšej verzii cvičenia —
10–minútovej — stačí, ak dievčatám a chlapcom predvedieme
rozdiel vo vnímaní mužov a žien na dvoch príkladoch:
kuchár — kuchárka a sekretár — sekretárka.)
Diskusia:
Sústredíme sa na to, aby si dievčatá a chlapci uvedomili,
že nerovnosť medzi ženami a mužmi je reálna a že je
ukotvená už v jazyku. Môžeme sa zhovárať o tom, ako mužské
tvary názvov povolaní a profesií označujú aj ženy vykonávajúce
tieto profesie. Všade čítame a počúvame o občanoch,
učiteľoch, pracovníkoch, lekároch, žiakoch, vedcoch a politikoch,
a pritom ide aj o občianky, učiteľky, pracovníčky, lekárky,
žiačky, vedkyne a političky. (Možno jediná profesia,
ktorá má len ženskú podobu označenia, je „zdravotná sestra“.
Aj absolventi stredných zdravotných škôl sú oficiálne
„zdravotné sestry“. Zdravotný brat ako profesia neexistuje.)